extmin
Štrnásť vecí, ktoré rodičia robia, čo tínedžeri (tajne) milujú
Keď som bol tínedžer, to, že ma rodičia podporovali, bolo veľmi užitočné, aj keď som im v tom čase nedokázal ukázať, ako veľa to pre mňa znamená.
Keď som bol tínedžer, to, že ma rodičia podporovali, bolo veľmi užitočné, aj keď som im v tom čase nedokázal ukázať, ako veľa to pre mňa znamená.
Rodičia môžu chcieť prehliadnuť neusporiadanú izbu tínedžera, aby sa vyhli konfliktom. Ale ak sú nahnevaní a frustrovaní, na ceste môže dôjsť k výbuchu.
V týchto bláznivých tínedžerských rokoch jednoducho nie je čierna a biela. Všetko sú to vrstvy odtieňov vyčerpávajúcej a nádhernej šedej. A my rodičia robíme to najlepšie, čo vieme.
Moji chlapci sa stali tínedžermi a niekedy som z ich správania zostala bez slov. Naučil som sa, že ich musím cez to milovať.
Koľko teda poviem svojim deťom? Jedna vec, ktorú viem, je, že moje deti mi nevedia povedať: ‚Ty to nechápeš. Nerozumieš tomu.“ Bol som divoký tínedžer.
Čoskoro bude môj najstarší pochodovať za turistickými sprievodcami po kampuse a aj tak je pre mňa mučivé pomyslieť na to, že medzi nami bola prestrihnutá pupočná šnúra.
Pandémia si vyžiadala daň na duševnom zdraví každého, ale keď jej syn začal mať problémy, táto mama našla spôsob, ako sa s ním spojiť.
Nepoznal som túto stránku mojej dcéry, zodpovedného mladého dospelého, ktorý teraz žije doma. Som ohromený ženou, ktorou sa stala.
Chceli sme z našich detí vychovať silných, nezávislých ľudí, ktorí dokážu zvládať a užívať si život podľa vlastných predstáv. Promóciou sa rodičovstvo nekončí.
Neuverejňujte o mne na FB nič, čo som nevidel. A čo môj obrázok bábätka s plyšovým slonom? Vyzerám naozaj roztomilo. Nie, pockaj. Chcem sa pozrieť znova.
Náznaky môjho blížiaceho sa homesick blues sa objavili ešte predtým, ako som odišiel. Pri čakaní na palubu lietadla som si do denníka napísal toto: 'Chcem byť doma.'
Mamičky, ktoré v tínedžerskom veku nachádzajú krásu a radosť v materstve... by im mali byť venované tisíce blogov, kníh a článkov.
S mojím pichľavým tínedžerom sa učím nachádzať spôsoby, ako milovať dieťa, ktoré sa niekedy zdá, že ani mňa nemá rádo.
Ako starnú, mením dialóg s mojimi tínedžermi, aby som sa uistil, že sú v bezpečí a zodpovední, ak sa rozhodnú robiť veci pre dospelých.
Je mi smutno z tejto horkosladkej pripomienky, že výchova detí do dospelosti znamená stratu veľkej časti toho, kým som ako matka. Mám pocit, že prichádzam o prácu.
Rád si myslím, že schopnosť mojej dcéry vyrovnať sa s úzkosťou z odlúčenia je čiastočne spôsobená stabilitou, ktorú sme jej s manželom poskytli.
So synom sme si sadli na postele oproti sebe a podelili sa o to, čo riešim v práci. Môj dospelý syn mi dal rozumné rady a slová útechy.
Keď sa môj syn stal dospievajúcim a odtiahol sa odo mňa, dozvedela som sa, že potrebuje, aby som mu ukázala, že ho milujem, bez toho, aby som ho dusila. Bola to jedna z najťažších vecí, ktoré som ako jeho matka musela urobiť.
Nie je to to, čo hľadáme, „skutočného partnera“ v tomto biznise s výchovou detí? Ale čo je skutočný partner.
Je ťažké držať jazyk za zubami, keď vychovávate tínedžera, obzvlášť nahnevaného tínedžera, ktorý je naštvaný, keď ste mu práve povedali „nie“. Ale držať jazyk za jazyk znamená, že počúvate a dovoľujete svojmu tínedžerovi vyjadriť svoj hlas.